Skip to content
úzka obrazovka

široká obrazovka

Increase font size

Decrease font size

Default font size

prednastavená farba ružová farba zelená farba červená farba

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch

Nachádzate sa tu: Úvod | Zbierky | Numizmatická zbierka
   PDF Tlačiť E-mail

Numizmatická zbierka

Numizmatická zbierka múzea obsahuje mince rôznej proveniencie. Najstaršie pochádzajú z obdobia Rímskej ríše. Podstatnú časť zbierky tvoria mince pochádzajúce z 20. storočia.
Bohatá numizmatická zbierka múzea obsahuje mince rôznej proveniencie. V roku 1966, odkedy sú mince v múzeu systematicky evidované, bolo súčasťou numizmatickej zbierky 2016 kusov mincí.

 

Väčšinu z nich získalo múzeum už pred rokom 1966. K čiastočnému odbornému spracovaniu numizmatickej zbierky sa pristúpilo až v roku 1973, keď múzeu vypomohol externý pracovník – odborník na numizmatiku.  Väčšinu mincí získalo múzeum kúpou. V rokoch 1976-79 bolo od Štefana Záborského z Nitry odkúpených viac ako 1500 mincí, ktorých väčšina pochádza z 20. storočia – mince medzivojnovej ČSR, Slovenského štátu, povojnovej ČSR, mince maďarské, nemecké, poľské, rumunské, bulharské, ruské, francúzske, anglické a mince ďalších, nielen európskych štátov. Okrem týchto, kúpilo od neho aj mince staršieho pôvodu - mince Ferdinanda I., Rudolfa II., Leopolda I., Jozefa I. a Karola VI. Súčasťou numizmatickej zbierky sa stali aj mince z hromadného nálezu v Mužli v roku 1974. Medzi 48 nájdenými mincami zo 17. – 18. storočia sa nachádzajú strieborné 15-grajciare Leopolda I. z rokov 1662 – 1696, strieborný poltoliar Jozefa I. z roku 1710 a Karola VI. z roku 1715. Ďalší hromadný nález mincí bol objavený v roku 1998 pri výstavbe polyfunkčného domu na Komárňanskej ul. v Nových Zámkoch. Nález tvorí 990 strieborných mincí Františka Jozefa I. z obdobia korunovej meny z rokov 1893 – 1916.

Rímske mince

Najstaršie mince v numizmatickej zbierke pochádzajú z obdobia Rímskej ríše. Prevažujú mince bronzovej razby (10 kusov). Zbierka obsahuje len jednu striebornú mincu z obdobia vlády Filipa I. (3. stor. n. l.) – tzv. antonianius, ktorý bol zavedený v roku 214 n. l .  Najstaršou spomedzi mincí je bronzový sestercius cisára Vespasiana (1. stor. n. l ). Zbierka obsahuje bronzový as cisára Licinia (zač. 4. stor. n. l.), dva as-y Konštantína I. Veľkého (4. stor. n. l.) a as Konštantína II. (4. stor. n. l.). Súčasťou numizmatickej zbierky je i malý bronz Saloniny (okolo 260 n. l.), cisára Konštantína (4. stor. n. l.), cisára Valensa (4. stor. n. l.) a malý bronz bližšie neurčený zo 4. storočia n. l.. Rímske mince, ktoré od čias panovania cisára Augusta razili všetci cisári, na líci verne zobrazujú portrét  panovníka, a na rube sú vyobrazené najčastejšie výjavy - historické motívy z doby, v ktorej boli razené.

Uhorské mince

Na území dnešného Slovenska bolo v obehu viacero druhov mincí. Okrem uhorských sa v období stredoveku používali aj poľské mince. V 14. storočí sa začali vo veľkom množstve rozširovať české groše, ktoré patrili medzi najkvalitnejšie mince strednej Európy. V zbierke múzea sa medzi českými mincami nachádza pražský groš Václava II., minca Ľudovíta I. a Vladislava II.. Okrem už spomínaných sa v Uhorsku používali aj mince ďalších, najmä s Uhorskom susediacich krajín. V zbierke múzea sa nachádzajú aj tri strieborné viedenské fenigy Albrechta I. Habsburského (rakúske knieža, nemecký kráľ 1298-1308). Tieto majú razbu len na lícnej strane. Prvá  zobrazuje poprsie korunovaného anjela so štítom a brvnom, druhá jednorožca s hlavou obrátenou dozadu a tretia labuť obrátenú vpravo.
Najstaršie uhorské mince, ktoré sa nachádzajú v zbierke múzea, pochádzajú z prvej polovice 16. storočia. Sú to strieborné denáre vydané za vlády Ľudovíta II.. Dva denáre sú z roku 1516, dva z roku 1517 a jeden z roku 1526. Na líci denárov je zobrazený delený uhorský znak v štíte s poľskou orlicou, na rube je Madona držiaca dieťa na pravej ruke. Po stranách je mincová značka K-B (Kremnica) a kolopis Patrona Ungarie. Z obdobia vlády nasledujúcich panovníkov sa nachádza v zbierke múzea 76 strieborných denárov ( 29 denárov Ferdinanda I. z rokov 1531 - 1662, 12 denárov Maximiliána II. z rokov 1566 – 1578 a 35 denárov Rudolfa II. z rokov 1579 – 1593). Na lícnej strane strieborných denárov je v kruhu delený (na minci Rudolfa II. – štvrtený) uhorský znak s rakúskym srdcovým štítom. V kolopise je meno panovníka. Rub mince je zhodný s denárom Ľudovíta II.. Numizmatická zbierka obsahuje aj mince z druhej polovice 17. a začiatku 18. storočia. Najpočetnejšie zastúpené sú strieborné grajciare Leopolda I., ktoré zobrazujú na lícnej strane v kruhu poprsie panovníka s vencom, v kartuši hodnotu 15 (alebo 3) a v kolopise meno panovníka. Na rube v kruhu je korunovaný orol s reťazou rádu zlatého runa, po jeho stranách je mincová značka a kolopis. Spomedzi mincí Leopolda I. sa v zbierke múzea nachádza aj strieborný polturák (z rokov 1696, 1698) a duárius (z rokov 1697 a 1701). Na líci polturáka je zobrazené poprsie panovníka a kolopis s jeho menom. Na rube je v hornej polovici Madona s dieťaťom, po jej stranách značka mincovne P-H a v dolnej polovici nápis Poltura. V strede lícnej strany mince duarius je uhorský erb, po jeho stranách mincová značka a v kolopise meno panovníka. Na rube v hornej polovici je Madona s dieťaťom a v dolnej časti nápis Duarius. Z obdobia panovania nasledujúceho panovníka Jozefa I. obsahuje numizmatická zbierka len niekoľko mincí. Sú to polturáky z rokov 1705 a 1707 a strieborný poltoliar z roku 1710. Na lícnej strane poltoliara je poprsie panovníka, v kolopise meno panovníka, vľavo je malý uhorský znak a vpravo Madona s dieťaťom. Na rube je dvojhlavý orol s mečom a žezlom v pazúroch. Okrem panovníka, v období stavovských povstaní, vydával mince aj František Rákoczi II. Boli to medené mince – tzv. libertáše, ktoré si nezískali medzi obyvateľstvom veľkú obľubu. Pre ne je typický text Pro Libertate.  V numizmatickej zbierke múzea sa ich nachádza len niekoľko. Vo väčšom počte sú však zastúpené medené polturáky Františka Rákocziho II. Z obdobia vlády Karola VI. obsahuje zbierka strieborný poltoliar. Spomedzi mincí panovníčky Márie Terézie sa v zbierke múzea nachádza strieborný denár a medené poltúry. Na lícnej strane denára je v strede uhorský erb a kolopis s menom panovníčky. Na rube je Madona s dieťaťom a kolopis s letopočtom. Medený polturák zobrazuje na líci poprsie panovníčky a kolopis. Na rube je Madona s dieťaťom na ľavej ruke a v dolnej časti je nápis Poltura. Obdobie vlády Jozefa II. je v zbierke zastúpené grajciarmi rôznej hodnoty. Na lícnej strane mince je hlava panovníka s kolopisom a na rube mince v strede vo venci je nápis Ein Kreutzer a dole letopočet a mincová značka.  Okrem strieborných grajciarov sú súčasťou zbierky múzea aj medené grajciare Františka I., ktoré majú na lícnej strane zobrazenú hlavu panovníka a kolopis. Na rube je dvojhlavý orol s číslicou – hodnotou mince. V zbierke sa taktiež nachádzajú strieborné grajciare, ktoré vydávali nasledujúci panovníci Ferdinand V. a František Jozef I.. Z obdobia druhej polovice vlády Františka Jozefa I. zbierka obsahuje aj koruny používané v rakúskej aj uhorskej časti krajiny. Korunová mena bola v Rakúsko – Uhorsku zavedená v roku 1892. Zbierka obsahuje koruny a haliere z rokov 1893 – 1916.

Turecké mince

Múzeum vlastní významnú zbierku tureckých strieborných mincí – tzv. akče, ktoré pochádzajú zo 17. storočia. Zbierku celkovo tvorí 21 kusov mincí. Najstaršie datované sú dve mince sultána Murada IV. (1623-1640) razené v Belehrade. Na lícnej strane mince sa nachádza turecký nápis s menom sultána. Na rube je turecký text s letopočtom a miestom razby. Z obdobia panovania nasledujúceho sultána Ibrahíma I. (1640 – 1648) sa do numizmatickej zbierky dostalo 7 akčí. Na líci je text z koránu, na rube je nápis s menom sultána, letopočet a mincovňa. Zbierka obsahuje aj tri akče Mohameda IV. (1648-1688), na ktorých líci je nápis v troch riadkoch a na rube nápis so sultánovým menom a mincovňa. Ďalšie dve akče boli vydané za sultána Achmeda koncom 17. storočia. Čitateľný nápis je len na jednej z nich. Na líci sa nachádza turecký nápis v troch riadkoch a rok vydania, na rube je meno sultána a mincovne. Ostatné akče (6 kusov) nie je možné presne identifikovať, pretože nápisy na nich sú nečitateľné. Okrem akčí obsahuje numizmatická zbierka aj niekoľko tureckých mincí z 19. a začiatku 20. storočia (piaster, para).

Mince z obdobia ČSR, Slovenského štátu a protektorátu

V numizmatickej zbierke sa nachádzajú mince z obdobia medzivojnovej  ČSR rôznej hodnoty – dvoj-, päť-, desať-, dvadsať-, dvadsaťpäť-, päťdesiathaliernik, jedno-, päť, desať a dvadsaťkorunák. Ďalej mince z obdobia Slovenského štátu - päť-, desať-, dvadsať-, päťdesiathaliernik, jedno-, päť-, desať-, dvadsať- a päťdesiatkorunák. Z obdobia po roku 1945 obsahuje zbierka mince rôznej hodnoty - dvadsať-, päťdesiathaliernik a  jedno-, dvojkorunák.

Cudzie mince

Numizmatická zbierka je bohatá na mince cudzej proveniencie. Väčšina týchto mincí pochádza z 20. storočia. Početne sú zastúpené mince maďarské, nemecké, ruské, talianske, francúzske a poľské. V zbierke sa nachádzajú aj mince rakúske, anglické, portugalské, belgické, chorvátske, srbské, rumunské, bulharské, švajčiarske, ale aj mince Spojených štátov amerických a mince z východnej a juhovýchodnej ázie.

Papierové platidlá

Múzeum vlastní i zbierku papierových platidiel, spolu 444 kusov, z ktorých  väčšinu získalo kúpou od Michala Kováča z Nových Zámkov v roku 1963. Zbierka obsahuje papierové platidlá z obdobia Rakúsko-Uhorska  v hodnote 1000, 200, 100, 50, 20, 10, 2 a 1 Kronen (Korona). Z obdobia medzivojnovej ČSR sú tu bankovky v hodnote 5000, 1000, 500, 100, 50, 20, 10, 5 a 1 Kč. V zbierke sú i bankovky, ktoré boli zavedené vládnym nariadením Slovenskej republiky v roku 1939 v hodnote  5000 korún slovenských (nepoužité, pretože sa nedostali do obehu), 1000, 500, 100, 50, 20, 10 a 5 korún slovenských. Súčasťou zbierky sú i bankovky protektorátu v hodnote 5000, 1000, 500, 100, 50, 20, 10, 5 a 1 korún českých. Taktiež sa tu nachádzajú československé papierové peniaze v hodnotách 5000, 1000, 500, 100, 50, 20, 10 a 5 Kčs, vydávané od roku 1944.  Okrem uvedených zbierka  obsahuje aj papierové platidlá – koruny, ktoré boli  používané na území Maďarského kráľovstva, nemecké marky, rumunské lei a bani, talianske líry, juhoslovanské dináre, poľské zloté a ruské ruble, červonce a kopejky.

Literatúra:

Hlinka, J.- Kazimír, Š. – Kolníková, E. 1976: Peniaze v našich dejinách. Obzor, Bratislava.

Vybrané predmety

DenárDenárDenár Ferdinanda I., 1543

15 grajciar15 grajciar15 grajciar Leopolda I., 1663

10 Poltura10 Poltura10 Poltura, 1706

PolturaPolturaPoltura, 1707

Medený denárMedený denárMedený denár Márie Terézie, 1765

15 grajciar15 grajciar15 grajciar Františka I., 1807