Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Železná kopija z Michala nad Žitavou

● Domovina (1956)

● včasný stredovek (800 – 950 n. l.)

● kultúra Slovanov (obdobie Veľkej Moravy)

Na východných svahoch piesočnej vyvýšeniny situovanej na severozápadnom okraji obce Michal nad Žitavou sa v roku 1956 pri ťažbe piesku zničilo viacero hrobov. Krátko na to sa záchranným výskumom pod vedením archeológov M. Hrmovej a A. Točíka (Archeologický ústav SAV v Nitre) na tomto mieste zvanom Domovina podarilo preskúmať 29 kostrových hrobov z obdobia 9. a druhej polovice 10. storočia, pričom v roku 1958 sa odkryli ešte ďalšie 3 hroby. Tie boli v zemi zahĺbené neraz aj viac než 2 m a ich usporiadanie tvorilo nepravidelné rady. V niektorých boli zistené zvyšky zábalov tiel zomrelých, teda pohrebného rubáša, zatiaľ čo v iných prípadoch sa našli stopy po prítomnosti truhly, resp. výdrevy hrobovej jamy. Zomrelým pozostalí prikladali do hrobov rôznorodú mäsitú potravu, o čom vypovedajú nálezy kostí z hydiny, ale napríklad aj vajíčka. Okrem hlinených nádob vyrobených na pomaly rotujúcom kruhu, ktoré sa v hroboch našli zvyčajne v 2–3 kusoch, boli identifikované tiež pozostatky z drevených vedier. Výbavu hrobov dopĺňali rôzne osobné šperky (koráliky, náušnice, prstene, závesky), súčasti odevu (gombíky, ostrohy, pracky), pracovné nástroje a zbrane (nože, sekerky, hroty šípov, ostrohy) či ocieľky s kresacími kamienkami. V roku 1984 zachránili pracovníci Archeologického ústavu SAV pri stavebných prácach dodatočné dva hroby z tohto oveľa väčšieho pohrebiska.

K zaujímavým objavom na lokalite patrí hrob 24/56, kde v úzkej jame hlbokej až 230 cm bol pochovaný dospelý muž vo vystretej polohe na chrbte s rukami uloženými pozdĺž tela. Po odkrytí sa okolo kostry rysovali nepatrné zvyšky po drevenej truhle, ktorej bočné hrany sa mierne zbiehali k nohám zomrelého. Pri jeho pravom predlaktí sa našiel železný nôž s rukoväťou obloženou drevom, zatiaľ čo pri jeho ľavom chodidle ležalo drevené vedierko, po ktorom ostali len železné obruče a držadlo s háčikmi. V jeho vnútri sa našli, azda symbolicky vložené, dva črepy z hlinenej nádoby zdobenej vlnovkami vyhotovenej hrebeňovitým nástrojom. To, že v hrobe ležal bojovník dokladá železný hrot kopije s topoľovitým tvarom listu (alebo oštepu) a tuľajkou, ktorý bol objavený mimo rakvy – vedľa pravého boku mŕtveho.

V hroboch z 9. a 10. storočia na území Slovenska obsahujúcich militárie sa kopije/oštepy vyskytli v približne 13 % prípadov. Variant hrotu, aký sa našiel v hrobe 24/56 sa objavuje v tunajšej oblasti od čias príchodu Avarov do Karpatskej kotliny v r. 568 a jeho dĺžka kolíše od 15 do 40 cm. Tento typ žrďovo-bodnej zbrane má však počiatky už medzi lovcami v paleolite a dá sa využiť jednak na bodanie (kopija), ako aj vrhanie (oštep). Kopije boli efektívne zvlášť v prvej fáze boja, keď sú formácie ešte od seba vzdialené. Dĺžka drevenej násady sa pohybovala najčastejšie v intervale cca 160–200 cm, t. j. rovnala sa výške bojovníka, pričom jazdci na koňoch ich zvykli mať ešte oveľa dlhšie. Pokiaľ násada v hrobe nebola zlomená, či inak poškodená, tak vzhľadom na rozmery jamy a polohu hrotu možno usúdiť, že nebola dlhšia než 1,6 m a teda pochovanému siahala zhruba po plecia. Na ich vyhotovenie sa používalo drevo predovšetkým zo stredu kmeňa rovno rastúceho stromu, a to kvôli svojej tvrdosti. Z dostupných analýz vieme, že sa v Karpatskej kotline takéto násady vyrábali z buku, duba, brezy, jedle, či drieňa alebo jaseňa.

Včasnostredoveká nekropola v polohe Domovina súvisí s osídlením viažucim sa na komunikačnú líniu regionálneho významu - tzv. požitavskú vetvu, ktorá pokračovala severne cez náleziská vo Vrábľoch a v Ladiciach. Časť z týchto osád plnila vojensko-strážnu funkciu a zdržiavali sa v nich príslušníci ozbrojených družín. K jednej z nich mohol práve patriť i kopijník z Michala nad Žitavou.

• dĺžka: 25, 8 cm • max. šírka čepele: 3,3 cm • priemer tuľajky: 2,5 cm • hmotnosť: 222 g •

Literatúra / Irodalom:

Točík, A. 1971 – Flachgräberfelder aus dem IX. und X. Jahrhundert in der Südwestslowakei. Slovenská archeológia XIX/1, 135–276.

Chropovský, B. 1978 – Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava 1978, 267 s.

Bialeková, D. 1981 – Dávne slovanské kováčstvo. Bratislava 1981, 129 s.

Hanuliak, M. 2004 – Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9.-10. storočí na území Slovenska. Nitra 2004, 391 s.

Husár, M. 2005 – Ikonografické doklady jazdcov s kopijami a oštepmi z územia avarského kaganátu. Studia Historica Nitriensia 12, 2005, 29–41.

Husár, M. 2008 – Niektoré aspekty včasnostredovekých kopijí a oštepov z územia Slovenska – otázky násad a odtlačkov textílií. Archaeologia Historica 33/08, 2008, 457–470.

Husár, M. 2014 – Žrďovo-bodné zbrane včasného stredoveku v Karpatskej kotline. Nitra 2014, 114 s.

Husár, M. 2018 – Pokus o výklad niektorých otáznych spôsobov deponovania kopijí a oštepov do hrobov včasnostredovekej Karpatskej kotliny. Konštantínove listy 11/1, 2018, 51–66.