Aktuálny predmet mesiaca 1/2023 |
![]() |
![]() |
![]() |
Džbán z doby sťahovania národov z Ondrochova
● Tálloszer (1953) ● doba sťahovania národov (okolo 450 n. l.) Asi 2 km východne od intravilánu obecnej časti Ondrochov sa ešte v polovici 20. storočia nachádzala piesočná duna na mieste zvanom „Tálloszer“. Vplyvom ťažby piesku už od konca 19. storočia kvôli výstavbe zavlažovacích zariadení bol jej tvar výrazne poznačený. Pri zemných prácach sa pritom objavovali rôzne artefakty z niekoľkých dejinných období, ktoré si vyžadovali pozornosť archeológov. Záchranné a predstihové výskumy Archeologického ústavu SAV v Nitre boli na lokalite realizované pri niekoľkých príležitostiach, a to v rokoch 1950, 1953, 1957 a 1980. Výskum preukázal, že sa na dune nachádzalo väčšie keltské pohrebisko (najmenej 80 hrobov) a tiež osada s priľahlým pohrebiskom z 9.–10. storočia. Okrem nich sa prišlo aj na pomerne zriedkavé nálezy dvoch hrobov z polovice 5. storočia, teda z čias kedy došlo k rozpadu Hunskej ríše po bitke na Katalaunských poliach (451) a smrti Attilu (453). Inhumačný hrob (5/53) z doby sťahovania národov (prvýkrát v literatúre použil tento termín viedenský osvietenec Wolfgang Lazius už v roku 1555) odkryla pri záchrannom výskume na lokalite Mária Hrmová (Archeologický ústav SAV v Nitre) v roku 1953. Kostrové pozostatky muža boli takmer úplne rozpadnuté a hrob bol asi v neskoršom období porušený, resp. vykradnutý. Napriek tomu sa vedľa nohy kostry našiel železný nožík, polámaný bronzový plechový náramok a v mieste hrudníka bronzový trojboký hrot šípu. V hrobe ležali aj dve nádoby - vysoký džbán a nízka šálka. K nápaditým hrnčiarskym výrobkom 5. storočia patrí vysoký džbán (krčah) so zúženým kónickým hrdlom, vytiahnutým ústím a pásikovým uchom, ktorý bol vyhotovený v ruke, prípadne na pomaly rotujúcom kruhu. Keramická hmota je z dôkladne plavenej hliny a má povrch sivej farby potiahnutý jemnou hlinkou. Predpokladá, že ide dielo miestneho hrnčiara, ktorý sa jej tvarom snažil napodobniť dokonalejšie formy. Tie sa v archeologickej terminológii označujú ako džbány typu Murga (podľa nálezov z pohrebiska v juhozápadnom Maďarsku) a vyznačujú sa špecifickou vlešťovanou výzdobou v podobe vodorovných prípadne zvislých pásov kľukatky. Predloha pre tento špecifický typ krčaha sa hľadá v oblasti Čiernomoria, odkiaľ sa v dôsledku migrácií skupín sarmatských kmeňov rozšírila aj myšlienka stojaca za jeho vznikom, a to smerom na západ, t. j. do Karpatskej kotliny, kde sa napokon v istých obmenách udomácnila. Podobný džbán sa v blízkom okolí našiel v hrobe bojovníka v obci Hul v závere medzivojnového obdobia. V ňom sa nachádzal skelet muža vo vystretej polohe na chrbte a pri ňom dve nádoby spolu so železnou kopijou, nožom a kresadlom či bronzovou pinzetou. Úsilím nestora slovenskej archeológie Jána Eisnera sa podarilo nálezy získať do zbierky múzea v Bratislave a v roku 1938 ich aj zverejniť v prestížnom časopise Germania vydanom v Berlíne. V kontexte osídlenia dolného Ponitria a Požitavia v dobe sťahovania národov je potrebné uviesť aj ďalší náhodný objav – výnimočne nevykradnutého – mužského kniežacieho hrobu, ktorý bol zničený v roku 1971 počas stavby pivnice v Bešeňove. Žiaľ, kvôli neodborným zásahom nálezcov a bez prítomnosti archeológov sa z neho zachránila iba malá časť pôvodnej výbavy. Tá pozostávala z dlhého jazdeckého meča – spatha (cca 97,5 cm) vykovaného z damaskovej ocele s jantárovým záveskom a pošvou zdobenou strieborným pozláteným kovaním či zlatých praciek z obuvi. • výška: 21 cm • priemer ústia: 9,4 cm • priemer dna: 8,6 cm •
Literatúra / Irodalom: Eisner, J. 1938 – Neue völkerwanderungszeitliche Funde aus der Slowakei. Germania 22, 1938, 31–32. Točík, A. 1962 – Nové nálezy z doby sťahovania národov na juhozápadnom Slovensku. Študijné zvesti AÚ SAV 9, 1962, 187–218. Tejral, J. 1982 – Morava na sklonku antiky. Praha 1982, 256 s. Kolník, T. 1984 – Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava 1984, 316 s. Pieta, K. 1987 – Slowakei im 5. Jahrhundert. In: W. Menghin/T. Springer/ E. Wamers (eds.): Germanen, Hunnen und Awaren: Schätze der Völkerwanderungszeit. Die Archäologie des 5. und 6. Jahrhunderts an der mittleren Donau und der östlich-merowingische Reihengräberkreis. Nürnberg 1987, 387–417. |