Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

KNIHA SMÚTOČNÝCH POHREBNÝCH BÁSNÍ (1836)

Aktuálnym predmetom mesiaca je kniha, ktorá patrila učiteľovi Jánovi Kaszappovi, ktorý pôsobil v Žabokrekoch. Informuje nás o tom sám autor hneď na prvej strane svojej ručne písanej knihy, kde píše aj o tom, že dielo obsahuje zopár pekných rozlúčkových rečí na rôzne príležitosti, ktoré spísal on sám. Kniha je na prvej strane datovaná do roku 1836. Je napísaná v maďarskom jazyku.

Kniha hneď na druhej strane uvádza meno prvého zaznamenaného zosnulého, vek úmrtia, aj nejakú poznámku či mienku v zmysle vyjadrenia smútku alebo žiaľu („Och, tak skoro, Smrť je medzi nami, Bože, aký mladý“). Na strane, kde písaný prejav končí, kniha pokračuje ďalším nebožtíkom, pričom po úvodnom nariekaní sa zosnulý v prvej osobe lúči s pozostalými oslovujúc ich menom, pričom sa uvedie aj vzťah, v akom boli (moja milovaná, matka, môj brat, syn či ovdovelá švagriná atď.)

Z hľadiska literárneho žánru ide o krásnu zbierku smútočných pohrebných básní, tzv. valedikciu (karmenty, pohrebné rozlúčkové verše), ktoré na dedinách obyčajne učitelia čítavali a dostali za ňu aj zlatku. Keď kazateľ prečítal životopis – curriculum vitae – a odišiel z ohrady spred oltára, postavil sa rechtor obďaleč k oltáru a čítal svoje verše, v ktorých sa menom zosnulého lúčil od pozostalých.