Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Ľavoručná dýka zo 17. storočia

Už v 15. storočí sa sporadicky objavuje na území Španielska a Francúzska fenomén šermiarskych súbojov. S ich rozmachom v priebehu nasledujúceho storočia sa objavuje ľavoručná dýka, ako párová zbraň k rapieru alebo kordu, ktorá, držaná v ľavej ruke v palcovej polohe, dopĺňala akcie dlhšej zbrane viazaním súperovej zbrane. Oproti starším priečkovým dýkam mali ľavoručné dýky dlhšiu záštitu (či už rovnú alebo prehnutú) a jemnejšie spracovanie. Najslávnejšie sú španielske ľavoručné dýky z prelomu 16. a 17. storočia so dlhými priečkovými záštitami doplnenými širokým záštitným listom. Na čepeli, blízko ricassa (neobrúsenej časti čepele pod záštitou) boli často rôzne výrezy a výstupky slúžiace na zachytenie a zlomenie protivníkovej čepele.

Prilba 35M/A maďarskej protileteckej ochrany

Rozvoj vojenského letectva a vznik teórií o bombardéroch, ako prostriedku na dosiahnutie víťazstva skrze zničenia strategických cieľov v zázemí (a nielen ich), nastolili otázku, ako týmto novým hrozbám čeliť. Vnikla koncepcia vytvorenia inštitúcie protileteckej ochrany ako civilného partnera vojenskej protivzdušnej obrany, ktorej úlohami by bola výstraha, prevencia, budovanie siete krytov a pomoc pri odstraňovaní škôd. Napr. v Československu sa spontánne vzniknuté dobrovoľné organizácie zlúčili do civilnej protileteckej ochrany zákonom č. 82 z 11. apríla 1935 o ochrane a obrane proti leteckým útokom.

Jednodielna fajka holandského typu

V roku 1966 Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch získalo darom od Júliusa Vágovitsa unikátny zbierkový predmet. Jednalo sa o jednodielnu fajku holandského typu s krátkou trúbeľkou (pipasárom). Do minulého roku bola táto fajka nedocenená a nebola jej venovaná dostatočná pozornosť. Vlastne sa ani nevedelo, že patrí k fajkám holandského typu, ktoré sú známe z územia Slovenska iba v malom počte.

Praslica – dar lásky

Prvé platidlo Československej republiky

Bankovka v hodnote 100 korún ( Száz korona/ Hundert Kronen) z roku 1912 sa do obehu dostala pred 100 rokmi. Najprv sa používala ako platidlo Rakúsko – Uhorskej monarchie, po jej rozpade sa istý čas používala ešte aj v nástupníckych štátoch. V obehu bola takmer desať rokov, od 13. decembra 1912 do 30. septembra 1922. Jej zvláštnosťou je, že jednu stranu má uhorskú a druhú rakúsku.

Hlinená turecká fajka

V 60. rokoch minulého storočia archeologický zbierkový fond múzea obohatil väčší súbor rôznych typov keramických fajok, ktoré nám daroval amatérsky zberateľ Július Vágovits. Medzi nimi sa nachádzalo veľké množstvo fajok tureckej proveniencie. Turecké fajky sa delia na dva veľké okruhy. Do prvého patria najbežnejšie exempláre – nezdobené červené fajky a do druhého zdobené fajky s rôzne tvarovanou hlavičkou a krkom bielej, sivobielej, sivej a tehlovočervenej farby, niekedy žlto, žltohnedo alebo zeleno glazovaným povrchom.

Pôrodná stolička

Predmetom mesiaca august je unikátny predmet – pôrodná stolička z 19. storočia.

Je to nízka, trojnohá drevená stolička s polkruhovitým sedadlom, do ktorého sú šikmo vsadené palicové nohy. Operadlo je ohnuté do tvaru písmena „V“. Sedadlo je spojené s operadlom štyrmi začapovanými, mierne profilovanými stĺpikmi. Na oboch koncoch operadla sú vytvorené zárezy pre palce rúk, ktoré slúžili na lepšie zapretie sa rodičky. Celá stolička je vyhotovená z tvrdého dreva, pochádza z dielne neznámeho dedinského stolára. Používala sa pri pôrodoch v domácom prostredí koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Fajka čibukovitého typu

V 19. a prvej polovici 20. storočia hlinené fajky z banskoštiavnických dielní tzv. štiavničky mali dobré meno nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Najväčší úspech z nich dosiahla fajkárska dielňa Karola Zachara, ktorá vyrábala veľmi kvalitné a druhovo rozmanité fajky. Aj náš exemplár -vystavený ako predmet mesiaca, ktorý múzeu darovala pani Švecová z Nových Zámkov, pochádza z jeho dielne. V súčasnosti je tento predmet zaradený do archeologického zbierkového fondu múzea.

Miniatúrne cestovné hodiny Henry Capt Geneve

Cestovné hodiny, ktoré sa do zbierok nášho múzea dostali v roku 1968, sa dlhé desaťročia skrývali bez povšimnutia nielen vo svojom puzdre, ale aj v temnej hĺbke depozitára. Do múzea sa dostali z Domu dôchodcov v Kováčove, kde roku 1967 pravdepodobne zomrela ich posledná majiteľka pani Anna Thuranská - vdova po hlavnom slúžnom Štúrova - ktorá bola šľachtického pôvodu. Toto je zatiaľ posledná stopa k odhaleniu záhadnej cesty hodiniek preslávenej švajčiarskej firmy do našich končín.

Jednoranná pechotná puška Berdan II

V septembri 1870 bola v ruskej armáde zavedená jednoranná, zadom nabíjaná, puška s odsúvateľným valcovým záverom, označená ako „Pěchotnaja vintovka sistěmy Berdana obrazec 1870 goda“, všeobecne nazývaná Berdan II. Podobne ako jej predchodkyňa, ktorá mala nepraktický odklopný uzáver, bola konštrukciou amerického plukovníka Hirama Berdana. Jej prvých 100 prototypov bolo vyrobených v roku 1869 v USA, ďalších 30 000 kusov bolo v rokoch 1870 – 1873 uzrelo svetlo sveta v Birminghame v Anglicku (z dôvodu nedostatku potrebného strojového vybavenia v Rusku) a následne bola výroba presunutá do závodov v Tulle, Ižnevsku a Sestroreku, kde bolo v rokoch 1874-1892 vyrobených viac než 3 milióny kusov týchto pušiek v 4 variantoch – pechotná, dragúnska, kozácka a karabína.

Vianočné darčeky

Predmetmi mesiaca december 2012 v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch sa stali staré vianočné darčeky. Vianočné darčeky sú v našej kultúre pomerne novým prvkom. Začiatkom 20. storočia sa na Vianoce neobdarovávali rodinní príslušníci, ale cudzí ľudia – obecní pastieri, „betlehemci“ a pod oknami spievajúce a vinšujúce deti.