Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Miniatúrne cestovné hodiny Henry Capt Geneve

Cestovné hodiny, ktoré sa do zbierok nášho múzea dostali v roku 1968, sa dlhé desaťročia skrývali bez povšimnutia nielen vo svojom puzdre, ale aj v temnej hĺbke depozitára. Do múzea sa dostali z Domu dôchodcov v Kováčove, kde roku 1967 pravdepodobne zomrela ich posledná majiteľka pani Anna Thuranská - vdova po hlavnom slúžnom Štúrova - ktorá bola šľachtického pôvodu. Toto je zatiaľ posledná stopa k odhaleniu záhadnej cesty hodiniek preslávenej švajčiarskej firmy do našich končín.

Cestovné hodinky sa kvôli svojim nepatrným rozmerom dali ľahko prehliadnuť. Nedá sa však prehliadnuť ich pôvod, keďže o ňom jasne svedčí meno výrobcu na ciferníku „Henry Capt Geneve“. Nápis tak nielenže odhalí dielňu významného švajčiarskeho výrobcu hodín a hodiniek 19. storočia, ale aj dobre poslúži pri datovaní a lokalizácii pôvodu samotných hodiniek.

Podľa literatúry existuje totiž zmienka o H. Captovi v súvislosti s inzerátom cestovných hodiniek z prelomu 19. a 20. storočia. Ide o hodinky vyrobené vo Francúzsku a označované firemným menom Henry Capt , Geneve. Nie je v tom však žiadne protirečenie. Dopyt po „captovských“ hodinkách bol veľký a švajčiarska firma si onedlho mohla dovoliť rozšíriť výrobu vo viacerých kútoch sveta. Už v roku 1850 otvorila pobočku v Londýne, kde sa jej obchod spomína ešte aj v roku 1893. Tardy uvádza parížske adresy spoločnosti v rokoch 1850, 1870 a 1880, takže parížska prítomnosť firmy je evidentná už od týchto čias. Dokonca, v roku 1873, skúsili šťastie aj v New Yorku, kde ich obchodným agentom bol E. LOUPE.

Stopa po Captovi sa však z názvu spoločnosti postupom času vytratila. Bol to Louis Gallopin, ktorý spoločnosť odkúpil v roku 1880 a zároveň ju premenoval na H. Capt Horloger, Maison Gallopin Successeurs. Pod týmto menom bola spoločnosť zapísaná v ženevskom registri obchodu 1. novembra 1880 pod číslom 44. Dedičstvo Captovcov pokračovalo v podobe spoločnosti E. Gallopin & Cie ešte okolo roku 1911, ale potom sa už meno Capta v žiadnom ďalšom názve spoločnosti neobjavilo.

A kto bol vlastne Henry Capt? Bol to rovnomenný syn a dedič firmy slávneho hodinára Henryho Daniela Capta, ktorý rodinnú firmu viedol po otcovej smrti od roku 1844. Jeho otcom bol Henry Daniel Capt (1773 – 1841), švajčiarsky hodinár. Hodiny a hodinky pochádzajúce z jeho dielne mali z času na čas rozličné výrobné značenia. Firemná značka Piguet & Capt poukazovala na Captovo spojenie s Danielom Isaacom Piguetom, bratom svojej ženy Henrietty, ktoré trvalo v rokoch 1802 -1811. Potom, čo roku 1811 Piguet opustil firmu pre iné spojenectvo, Capt bol nútený pracovať sám až do roku 1830, kedy vstúpil do nového spojenectva , tentoraz s Aubertom a jeho synom. Ich výrobky mali označenie Aubert & Capt.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že firemné značenia v podobe Henry Capt mohli dostať iba hodinky vyrobené jednak medzi rokmi 1811 -1830, keď ich vyrábal sám, a jednak tie, ktoré boli vyrobené v rokoch 1850 - 1880, keď sa ich výroba pod vedením jeho syna Henryho presunula aj do Anglicka, Francúzska a New Yorku. A práve tieto cestovné hodinky sa značili firemným znakom „Henry Capt Geneve“. Keďže obdobie ich výroby spadá do zlatej éry výroby klasických cestovných hodiniek ( zhruba od roku 1860 do roku 1900), nemáme dôvod pochybovať o tom, že náš zbierkový predmet pochádza z druhej polovice 19. storočia. Hoci zopár kúskov pochádza aj zo Švajčiarska a Anglicka, väčšina týchto hodiniek bola vyrobená v blízkosti Belfortu vo Francúzsku, odkiaľ sa dovážala aj do Anglicka. Najpravdepodobnejším obdobím výroby našich hodiniek je teda obdobie medzi rokmi 1850 -1880.

Francúzske cestovné hodinky išli nepretržite osem dní, potom ich bolo treba natiahnuť.