Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Kostená hracia kocka

Hracia kocka má tvar hexaéderu s rovnými hranami. Na každej jej strane sú vyryté malé guľaté jamky rôzneho počtu, ktoré označujú čísla od 1 po 6. Čísla na jednotlivých stranách sú rozmiestnené tak, že ich súčet na protiľahlých stranách je vždy sedem. Kocka bola ručne vyrobená z kosti. Jej rozmery sú 1x1x1 cm.

Predmet pochádza zo Štúrova, z avarského hrobu 39. Pravdepodobne ide o mužský hrob, v ktorom mŕtvy ležal vo vystretej polohe na chrbte s rukami zohnutými v lakťoch. Hracia kocka sa nachádzala pri pravej stehennej kosti. Majiteľ ju pravdepodobne nosil vo vrecúšku z organického materiálu, ktoré sa ale nezachovalo.

Hraciu kocku zo Štúrova môžeme rámcovo datovať do 8. storočia po Kr., do obdobia Avarského kaganátu.

Používanie hracích kociek siaha ďaleko do minulosti. Najstaršie exempláre sú známe zo 4. tisícročia pred Kr., z lokality Shahr-e Sukhteh (Irán). Aj obyvatelia starovekého mesta Mohendžodáro (Pakistan) v 3. - 2. tisícročí pred Kr. trávili voľný čas pri rôznych stolových hrách, pri ktorých používali aj hracie kocky. Prvé hracie kocky z Egypta pochádzajú z hrobiek datovaných do roku 2000 pred Kr. V Grécku sa hrám s kockami venovali najmä vyššie postavení členovia gréckej spoločnosti. Rimania obľubovali hazardné hry s kockami až natoľko, že im to museli zakázať. Povolené boli iba cez sviatky Saturnálii (sviatky konané na počesť boha Saturna 17. decembra). Hracie kocky sú častými nálezmi aj na stredovekých a novovekých lokalitách. Zo svojej obľúbenosti nestratili nič ani v súčasnosti. Používajú sa pri rôznych spoločenských i hazardných hrách.