Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Kresby Jána Thaina

Ľudovej kultúre v prvom novozámockom múzeu sa venoval Ján Thain. Ako prvý etnograf múzea vybudoval krásnu a bohatú národopisnú zbierku (väčšinu tvorila jeho súkromná zbierka), ktorá sa, žiaľ, 14. marca 1945 stala obeťou kobercového bombardovania Nových Zámkov. Našťastie, zachovali sa jeho dokumentačné kresby, na ktorých zachytil ľudovú kultúru, predovšetkým ľudové staviteľstvo širokého okolia a takto zvečnil obrovské, dnes už nejestvujúce, nenahraditeľné hodnoty pre nasledujúce generácie. Z veľkého počtu týchto kresieb ako predmety mesiaca máj predstavíme tri – dokumentujúce tri najdôležitejšie miesta pobytu človeka na tejto zemi.

Prvá kresba znázorňuje tradičné hlinené domy so sochovou– slemenovou strešnou konštrukciou v Strekove, ktoré boli v našom regióne v 19., ale ešte aj začiatkom 20. storočia rozšírené. Strešnú krytinu tvorí trstina kosená v zime, na ľade Parížskych močiarov. Domy majú sedlové strechy – horný dom s došteným, „čipkovanými“ latami lemovaným štítom, dolný s prúteným, hlinou namazaným, na ktorých sa nachádzajú symetricky vytvorené výzorníky – vetracie otvory. Masívne, štvorhranné „sochy“, al. „rázsochy“, do zárezov ktorých zapadá slemeno, sa zdobili vyrezávaním. Okná sú malé, šesťtabličkové, asymetricky umiestnené. Pred horným domom stojí drevená lavička, ploty sú doštené, stĺpy pri bráne majú vyrezané hlavice.

Druhá kresba dokumentuje zadný kút novozámockej izby zo začiatku 20. storočia – z obdobia, keď sa likvidoval otvorený komín s otvoreným ohniskom a objavili sa prvé murované sporáky. Dominantou tejto časti izby bola kupolovitá sedlová pec, charakteristická pre náš región, ktorá mala teleso v izbe a čeľuste v pitvore. Do objavenia sa murovaných „šporheltov“ bola jediným vykurovacím zariadením izby. Aby dobre hriala a lepšie udržiavala teplo, dávali do jej „podlahy“ sklenené črepy a štrk. Po vrchole sedlovej pece sa tiahne úzky, plochý pás, ktorý slúžil na odkladanie riadu. Úzky priestor medzi pecou a zadnou stenou, tzv. „surd“ sa využíval ako teplučké, bezpečné miesto na spanie pre deti. Na konci pece je hlinená lavička – v zime na sedenie a zohrievanie chrbta, v lete na uloženie riadu. Pozdĺž pece sa dodatočne vymuroval sporák so železnými platňami a trúbou na pečenie. Stredom izby sa tiahne mešternica. Na zadnej stene je pribitý nástenný vešiak, okolo dvier do pitvora tanier a nástenné hodiny.

Tretia kresba zachytáva náhrobné kríže označujúce miesta posledného odpočinku. Ich lokalita nie je uvedená, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa nachádzali v Nových Zámkoch. Sú drevené, štvorhranné, v strednej časti „na trupe“ bohato vyrezávané. Výzdoba prvého kríža pripomína prvky baroka. Ozdobné, trojdielne ukončenie majú i ramená krížov. Kríže sa zhotovovali buď z jedného kusa dreva, alebo sa skladali z dvoch častí, ako to dokumentuje náčrt v hornom rohu. V tom prípade sa vodorovné rameno kríža vsadilo do vytesaného priestoru zvislého stĺpa a spevnilo sa železným náhrobným klinom, prevažne srdcovitého tvaru. Tieto kliny boli nádherné kováčske práce obsahujúce iniciálky, prípadne aj iné údaje o nebožtíkovi.