Skip to content
úzka obrazovka

široká obrazovka

Increase font size

Decrease font size

Default font size

prednastavená farba ružová farba zelená farba červená farba

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch - Thain János Múzeum Érsekújvár 

Nachádzate sa tu: Úvod | Predmet mesiaca | Archív predmetov 2018 | Aktuálny predmet mesiaca 1/2018
Aktuálny predmet mesiaca 1/2018    PDF Tlačiť E-mail

Fragmenty zubov mastodonta

(Anancus arvernensis)

Januárovým predmetom mesiaca sú dva fragmenty zubov mastodonta druhu Anancus arvernensis. Tento druh eurázijského zástupcu chobotnatcov (Proboscidea) žil v období miocénu až pleistocénu pred zhruba dvomi miliónmi rokov. Meral okolo troch metrov v kohútiku a vážil približne päť ton. Celkovo sa podobal na moderných zástupcov čeľade slonovitých. Mastodonty mali však kratšie nohy, zato oveľa dlhšie a rovnejšie kly. Tie im pravdepodobne slúžili ako defenzívna zbraň, podobne, ako u ich súčasných príbuzných.

 

Pri paleontologických nálezoch je hlavným rozdielom tvar koruniek na stoličkách slonovitých a mastodontov. Slonovité majú zuby typicky zložené z početných lamiel, kým mastodonty majú hrbolčekovité zuby usporiadané do hrebeňov.  Ide totiž o potravinovú adaptáciu. Kým zástupcovia slonov žijú a žili na otvorených trávnatých pláňach a živili sa tvrdšími rastlinami ako sú trávy, zástupcovia mastodontov žili v lesnatej krajine a požierali mäkšie listy stromov a krov. Táto adaptácia je dobre viditeľná na vystavených fragmentoch, ktorých rozmery sú 5,1 x 3,5 cm a 5 x 4,1 cm.

Fragmenty zubov pochádzajú z paleontologickej lokality Nová Vieska, poloha Pieskovňa, v okrese Nové Zámky. Lokalita je známym paleontologickým náleziskom, kde prebiehajú systematické výskumy už niekoľko desaťročí. Ide prevažne o nálezy cicavcov z obdobia pleistocénu. Výskyty niektorých druhov neboli z územia Slovenska doteraz vôbec známe.

Fragmenty vystavených zubov mastodonta druhu Anancus arvenrensis boli nájdené  pri ťažbe piesku. Do Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa dostali ako dar od súkromnej osoby v roku 2007.