 Brzdiace zariadenie zv. „vlačuha“
Predmetom mesiaca august je dnes už málo známe brzdiace zariadenie sedliackeho voza zv. „vlačuha“.
Používala sa na brzdenie rýchlosti voza pri zvážaní obilia v kopcovitom teréne.
Väčšinou bola zhotovená z klátu tvrdého dreva (zriedkavejšie z dosky) - na vrchu so železným klinom a krúžkom. Aby brzdiaci účinok bol silnejší, niektorí do nej natĺkli i klince.
Pri zvážaní obilia po svahoch sa cez železný krúžok vlačuhy prevliekla dlhšia reťaz a priviazala sa k vozu. Vlačuha sa svojou rovnou stranou dotýkala zeme, vláčila sa po nej. Ako záťaž sa na ňu vždy niekto musel postaviť - najčastejšie to bola však gazdova žena.
Vystavené vlačuhy pochádzajú z obce Černík. Pri použití vydávali ostrý, škrípavý hlas, preto napríklad v susednom Veľkom Kýre ju nazývali „fakutya“ -v preklade „drevený pes“.
Vlačuhy sa pri zvážaní obilia používali až do 2. svetovej vojny.
|
